Theresa Mayová sa snažila objasniť postoj návrhu zákona o vyšetrovacích právomociach k šifrovaniu a povedala užšiemu výboru v poverený kontrolou návrhu zákona, že navrhovaná legislatíva nevyžaduje, aby spoločnosti inštalovali „zadné vrátka“ do softvéru.
„Veríme, že šifrovanie je dôležité. Nenavrhujeme robiť žiadne zmeny v šifrovaní a právnom postavení v tejto súvislosti.“
Mayová ďalej uviedla, že hoci sa vláda nesnaží zakázať šifrovanie, bude vyžadovať, aby spoločnosti odovzdali dešifrované správy, ak na to dostanú zákonný príkaz.
„Ak zákonne doručujeme zatykač poskytovateľovi […], je povinný poskytnúť určité informácie úradom. Spoločnosť by mala podniknúť primerané kroky, aby zabezpečila, že bude schopná splniť príkaz. Taká je pozícia dnes a podľa novej legislatívy bude aj zajtra,“ povedala.
Na inom mieste vypočutia Mayová povedala výboru, že siete malého rozsahu, ako napríklad siete v kaviarňach, nemocniciach a knižnice, budú musieť dodržiavať legislatívu a odovzdať údaje o zákazníkoch alebo pacientoch, keď budú obsluhované a upozorniť. "Nemyslím si, že by bolo správne, keby sme vylúčili akékoľvek siete," povedala. "Ak sa pozriete na to, ako ľudia robia svoje podnikanie v dnešnej dobe, je to v pohybe."
Mayová tiež odmietla výzvy na „klauzulu o skončení platnosti“ legislatívy, ktorá by umožnila prehodnotiť ju o päť až sedem rokov, aby zvládla rýchle tempo technologických zmien. Povedala, že návrh zákona je „technologicky neutrálny“, aby umožnil budúci vývoj.
Návrh zákona o vyšetrovacích právomociach: Čo to je?
Štátny dozor ahoj! V novembri 2015 ministerka vnútra Theresa Mayová oznámila plány na legislatívu – nazvanú návrh zákona o vyšetrovacích právomociach – ktorá by prinútiť telefónne a internetové spoločnosti uchovávať podrobnosti o webových stránkach, e-mailoch a textoch odoslaných a navštívených zákazníkmi po dobu minimálne 12 mesiacov.
Odvtedy došlo k veľkému množstvu reakcií na navrhovaný návrh zákona, od výkrikov proti hromadnému zhromažďovaniu údajov až po varovania, že ponechajú informácie otvorené hackerom tretích strán.
Návrh zákona sa navrhuje na základe jeho údajnej schopnosti riešiť problémy, ako je terorizmus a detská pornografia, ale v konečnom dôsledku predstavuje seizmický posun v tom, ako môže štát získať prístup k vášmu online životu. Znie to strašidelne? Áno. Čo však tento proces zahŕňa a čo to znamená pre vaše e-maily a webovú históriu?
Návrh zákona o vyšetrovacích právomociach: Na prvý pohľad
- Bezpečnostné služby budú mať úplný prístup ku každej stránke navštívenej používateľom po dobu minimálne 12 mesiacov.
- Obsah komunikácie si bude vyžadovať „dvojitý zámok“ podpísaný štátnym tajomníkom a sudcom.
- Súdny dohľad možno v „naliehavých prípadoch“ obísť tak, že zatykač podpíše štátny tajomník a sudca ho následne potvrdí.
- Legislatíva by presadila povinnosť technologických firiem poskytovať nešifrovanú komunikáciu vládnym a právnym agentúram, ak by tieto mali k dispozícii príkaz.
Návrh zákona o vyšetrovacích právomociach: Súčasný stav
Návrh zákona o vyšetrovacích právomociach od Theresy Mayovej v súčasnosti skúma parlamentný výbor pre vedu a technikuv nadväznosti na obavy poskytovateľov internetových služieb (ISP) v súvislosti s rozsahom ukladania údajov, ktorý vyžaduje prepracovaná charta Snoopers’ Charter.
Oficiálny výbor vykonáva „krátke vyšetrovanie“ praktickosti navrhovaného zákona, pričom vypočuje dôkazy od radu technických expertov, skupín pre občiansku slobodu a akademikov. Vyplýva to z ústneho dôkazu, ktorý poskytol predseda Asociácie poskytovateľov internetových služieb James Blessing.
"Sme veľmi znepokojení," povedal vtedy James Blessing. „Celá myšlienka záznamu internetového pripojenia, pokiaľ ide o poskytovateľov internetových služieb, neexistuje. Nemáme záznam o internetovom pripojení."
„Informácie o tom, čo naši zákazníci robia online, týmto konkrétnym spôsobom neuchovávame. Z návrhu zákona nie je zrejmé, čo tvorí záznam o pripojení.“
Výbor tvrdí, že skúma, „do akej miery je možné oddeliť komunikačné údaje a komunikačný obsah a do akej miery sa to odráža v návrhu zákona“. Medzi tými, ktorí poskytujú dôkazy, je Mozilla, ktorá návrh zákona označila za „škodlivý krok späť“ a varovala že povinné uchovávanie údajov, ktoré je jadrom právnych predpisov, predstavuje riziko, že súkromné údaje budú zraniteľné útok.
Anthony Walker z Tech UK tiež poskytol dôkazy výboru a varoval, že inteligentné hračky, ako napríklad Hello Barbie a My Friend Cayla – obe hovoriace bábiky s podporou Wi-Fi – by mohli byť použité na získavanie informácií spravodajskými agentúrami. Apple tiež poskytol dôkazy, ako sme načrtli na predchádzajúcej stránke.
